PANEL EXPERTOV: Ako umelá inteligencia zmení vzdelávanie? A čo s rastúcou radikalizáciou? Odpovedajú Jakubovičová, Medzihorská a Rybár

S trojicou odborníkov sme sa aj tento mesiac pozreli na aktuálne témy zo sveta vzdelávania, školstva a práce s mládežou. Čo vybrali ako pozitívnu udalosť a čo vnímajú ako prešlap mesiaca?

🔍️ Dve horúce témy: UMELÁ INTELIGENCIA a RADIKALIZÁCIA NA ŠKOLÁCH

Umelá inteligencia už dávno nie je sci-fi pojem. Zapĺňa správy médií a prináša nové dilemy nielen učiteľom, ale aj rodičom. Neustále sa mení, zrýchľuje a rozširuje. Aký je však jej potenciál pre školy?

Môže AI skutočne zmeniť spôsob, akým sa učíme a učíme druhých? Pomáha učiteľom alebo im zatiaľ komplikuje život. A aký má vplyv ma duševné zdravie?

Radikalizácia mladých sa je ďalšou témou, ktorú už nemožno ignorovať. Vidíme ju na sociálnych sieťach, v triedach, v konfliktoch medzi žiakmi – a odborníci varujú, že situácia vo viacerých regiónoch sa stáva doslova alarmujúcou.

V najnovšej časti panelu sme sa preto pýtali odborníkov p. Jakubovičovej, p. Rybára, p. Medzihorskej ako tieto javy vidia oni, čo sa deje „za oponou“ a čo môžu v týchto témach robiť školy, učitelia či rodičia.

Okrem týchto horúcich tém, tradične prinášame aj dve stále rubriky:

• Pozitívna udalosť mesiaca
• Prešľap mesiaca

 👩‍🏫Naši hostia:

Foto: Marek Mucha

1) Čo považujete za pozitívnu udalosť tohot mesiaca v školstve, vzdelávaní alebo práci s mládežou?

Viktória Jakubovičová:

Pozitívne je, že diskusia o modernom vzdelávaní a technológiách konečne naberá na intenzite. AI sa prestáva vnímať ako trend a postupne sa rieši jej reálne využitie v škole.

Zároveň oceňujem, že učitelia sami vyhľadávajú nové príležitosti, ako sa posúvať. Na Skyro sme v posledných týždňoch zrealizovali viacero AI workshopov pre pedagógov a bolo vidieť úprimný záujem pracovať s novými nástrojmi a pochopiť ich vplyv na učenie. Tento typ iniciatív, ktoré prichádzajú zdola, považujem za dôležitý signál, že zmena je možná.

Michal Rybár:

Tých pozitívnych vecí je každý mesiac, vrátane tohto, hneď niekoľko. Spomeniem však jednu vec, ktorá sa ma osobne dotýka a tou je dokončenie revízie nového štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy, ako súčasť kurikulárnej reformy. Ku koncu roka by mala byť táto revízia hotová ako výsledok práce desiatok ľudí a procesu, ktorý je na Slovensku novinkou.

Ide jednak o zapracovanie spätnej väzby z pilotného overovania a zároveň aj o aktualizáciu o nový obsah, ktorý vstupuje do života žiakov, v tomto prípade primárne o vzdelávacie štandardy z oblasti umelej inteligencie. A čo je najlepšie, táto revízia sa dokončuje s vidinou a cieľom, aby sa tento proces znova zopakoval o dva až tri roky. Je to teda prvá lastovička v procese, ktorý náš vzdelávací systém robí dynamickejší, otvorenejší a systematickejší.

Katarína Medzihorská:

Pozitívne bolo absolvovanie vzdelávania na tému prepájania generácií. Bolo určené pre pracovníkov s mládežou, ale vzali sme tam aj našich žiakov. Opäť sa mi raz potvrdilo, že nie je možné pripravovať sa na podporu mladých ľudí bez ich zapojenia sa do celého procesu.

Ak to chceme robiť pre nich, musíme to robiť s nimi. Aj školenie ukázalo, ako sa môžeme navzájom inšpirovať, a následne pochopiť, prečo sa druhý človek správa tak, ako sa správa. Obyčajný záujem a zvedavosť na príbeh toho druhého môže viesť k veľkým zmenám a k posunom v spolupráci aj vo vzťahoch. 

2) Čo by ste označili za „prešľap“ mesiaca?

Michal Rybár:

Vo mne ešte stále silno rezonuje diskusia premiéra so študentmi v Poprade a informácie, ktoré sa v jej súvislosti ešte stále objavujú. V prvom rade je to celkový postoj k mladým ľuďom, ktorých snaha o vyjadrenie svojho názoru sa bagatelizuje a znevažuje. Po druhé je to výrok o tom, že účastníci diskusie majú ísť bojovať na Ukrajinu z úst človeka, ktorý nazýval iných vojnovými štváčmi a ešte dva roky dozadu vyzýval verejnosť na odmietnutie vojenskej služby v prípade vojenského konfliktu. Je neakceptovateľné, aby sa verejný činiteľ takto vyjadroval voči študentom.

A tretia vec ktorú by som chcel v tejto súvislosti spomenúť je obrovské množstvo dezinfomácii, ktoré zaplavili verejný priestor po tejto udalosti. Úmyselne som použil slovo dezinformácie, lebo išlo a ide o úmyselné šírenie nepravdivých informácii prostredníctvom navozeného komparzu, falošných študentov-účastníkov a výrokov rôznych politických predstaviteľov. Týmto spôsobom prispievajú k drobeniu a radikalizácii celej spoločnosti, čo opäť považujem za neakceptovateľné. 

Viktória Jakubovičová:

Za prešľap mesiaca považujem to, že diskusia o digitalizácii a umelej inteligencii sa stále sústreďuje najmä na technológiu ako na cieľ. Pritom technológia má byť iba nástroj nie to, čo určuje smer. Dôležité je, ako technológie podporia rozvoj kompetencií, nie to, ako veľmi ich budeme oslavovať. Ak sa zameriame viac na samotný nástroj než na jeho prínos pre učiteľa a dieťa, míňame podstatu.

Ďalším problémom je, že na úrovni štátu nemáme jednotný a konzistentný prístup. Mnohé kroky vznikajú bez širšej spolupráce s odborníkmi, inovačným či súkromným sektorom, ktorý už dnes tvorí väčšinu kvalitných riešení vo vzdelávaní. Výsledkom sú aktivity, ktoré znejú dobre, ale neprinášajú reálnu pomoc školám ani učiteľom.

Zároveň je dôležité, aby aj súkromný sektor pristupoval k vzdelávaniu zodpovedne. Namiesto rýchlych riešení potrebujeme premyslené partnerstvá, ktoré nadväzujú na to, čo školy reálne potrebujú. Nemali by sme čakať iba na to, čo povie ministerstvo, ale zároveň musíme byť opatrní, aby nevznikali nesystémové iniciatívy, ktoré neprinášajú dlhodobý dopad.

A napokon, aj to, čo sa aktuálne deje v súkromnom školstve, nepovažujem za krok správnym smerom. Namiesto podpory diverzity prístupov a inovácií prichádzajú rozhodnutia, ktoré komplikujú prostredie, ktoré môže byť pre celý systém prirodzeným zdrojom inšpirácie.

Bez metodickej podpory učiteľov, bez jasnej a zrozumiteľnej stratégie a bez spolupráce všetkých sektorov štátneho, odborného, súkromného aj inovačného ostanú témy digitalizácie a AI skôr pri deklaráciách než pri skutočnej zmene.

Viktória Jakubovičová:

Najväčší potenciál majú AI asistenti, ktorí dokážu výrazne uľahčiť prácu učiteľov aj študentov. Učiteľovi šetria čas pri príprave materiálov, kontrole úloh či administratíve a študentom dávajú okamžitú spätnú väzbu a vysvetlenie učiva iným spôsobom, ako to dokáže učebnica.

V praxi sa dnes najviac osvedčujú generatívni asistenti ako ChatGPT, Gemini či Copilot, doplnené o nástroje typu Wolfram Alpha alebo Quizlet, ktoré pomáhajú pri personalizovanom učení. V technických odboroch sú veľmi efektívne nástroje ako Cursor či Replit, ktoré umožňujú rýchle prototypovanie a prácu na projektoch.

Výhodou je, že toto všetko sú technológie dostupné okamžite. Školy ich vedia začať používať bez zložitých implementácií. Potenciál zmeny je preto reálny, ak sa AI uchopí premyslene a s dôrazom na metodiku.

Michal Rybár:

Poznám mnoho nástrojov, ktoré aktívne využívam, alebo sa aspoň snažím zapojiť do svojej práce. Môžem však zodpovedne vyhlásiť, že žiaden z nich nie je čarovným prútikom a koniec koncov bude čoskoro evolučne nahradený niečím novým. Čo však už teraz reálne a radikálne mení vzdelávanie je samotný koncept umelej inteligencie, resp. generatívnej umelej inteligencie, čo bola aj téma opakovane diskutovaná počas Bratislav AI fóra. Návrat späť už nie je možný, idea umelej inteligencie vo vzdelávaní už nezmizne, lebo na to nemá dôvod. Znamená to, že potrebujeme zmeniť svoj pohľad na to ako vo vzdelávaní pracujeme s informáciami a aké výstupy očakávame. 

Ako príklad uvediem diplomové práce – už pred nástupom ChatGPT bol všeobecne známy problém kúpených prác písaných na objednávku. Teraz si vie diplomovú prácu vygenerovať každý z nás za zanedbateľný čas z vlastnej obývačky, nemôže byť teda považovaná za merítko schopností študenta. Samozrejme, pokiaľ nedôjde k zmene zadania, ktoré vezme do úvahy existenciu a silu nástrojov umelej inteligencie. Takýmto spôsobom sa musí zmeniť veľa aspektov vzdelávania na ktoré sme zvyknutí a považovali sme ich za základnú súčasť procesu vzdelávania. 

Kde však vidím obrovský potenciál, ktorý verím, že sa časom naučíme zodpovedne využívať, je personalizácia výučby prostredníctvom nástrojov umelej inteligencie. Predstava, že každý žiak môže dostať vlastného “asistenta”, ktorý mu vie pomôcť a poradiť, je mimoriadne lákavá. Verím, že sa nám takýto systém podarí nájsť s minimalizovaním potencionálnych rizík, ktoré sú automaticky prítomné. Takýto systém by bol obrovskou pomocou nielen pre žiakov, ale aj pre učiteľov, ktorí strádajú pri zvyšujúcich sa nárokoch na individuálny prístup k žiakom a zvyšujúcim sa počtom žiakov s poruchami učenia. Vďaka takémuto podpornému systému by sa im uvoľnil priestor na budovanie vzťahov a kreatívnu činnosť so žiakmi.

Katarína Medzihorská:

Umelú inteligenciu využívam najmä vtedy, keď nemám veľa času. Je pre mňa inšpiráciou, ale snažím sa veľa vecí vymyslieť sama, nech moja tvorivá časť mozgu nezlenivie (úsmev).

Viktória Jakubovičová:

Radikalizácia vzniká najmä tam, kde deti nemajú bezpečné prostredie, podporu ani priestor otvorene hovoriť o tom, čo riešia. Kľúčom je preto vytvárať v školách atmosféru dôvery a stabilných vzťahov. Iba v takom prostredí dokážu mladí hovoriť o svojich názoroch skôr, než skĺznu k extrémnym obsahom alebo komunitám.

Veľkú rolu pritom zohráva aj digitálny svet. Deti sa často k radikálnym naratívom dostanú cez algoritmy, uzavreté skupiny alebo AI nástroje, ktoré nevedia kriticky vyhodnocovať. Je dôležité sa s nimi rozprávať nielen o tom, čo hľadajú, ako pracujú s online nástrojmi vrátane AI, ale aj čo im digitálny svet ponúka a aké riziká prináša. Mladí s nami musia mať priestor hovoriť nahlas o témach, ktoré by inak riešili sami.

Popri bezpečnom prostredí je kľúčové systematicky rozvíjať schopnosť pracovať s informáciami rozumieť manipulácii, spoznať zavádzajúce naratívy a vedieť pomenovať, prečo sú nebezpečné. Kritické myslenie nemá byť jednorazová lekcia, ale prirodzená súčasť výučby naprieč predmetmi.

A napokon, potrebujeme podporiť aj učiteľov. Bez ich ďalšieho vzdelávania, prístupu k odborníkom a jasných metodických rámcov sa dá tento problém zvládať len veľmi ťažko.

Ak posilníme školskú klímu, naučíme deti pracovať s informáciami a prispejeme k tomu, aby sa o digitálnych témach a rizikách hovorilo otvorene, vieme radikalizácii efektívne predchádzať.

Michal Rybár:

Z môjho pohľadu potrebujeme do našich škôl vrátiť poctivú diskusiu a posilniť výchovný aspekt škôl. Deti a mladí ľudia trávia veľké množstvo času vo svojich, často uzatvorených, bublinách. Naopak, potrebujeme u nich aktívne budovať koncept komunít ako otvorených spoločenstiev. Nadviažem tiež na svoju odpoveď k predošlej otázke – potrebujeme tiež dynamické kurikulum, ktoré dokáže pružne reagovať na potreby doby.

Aktuálne sa v Európe diskutuje téma zákazu používania sociálnych sietí do istého veku po vzore Austrálie, ktorá tento zákaz zaviedla do dovŕšenia 16 rokov. Náš doterajší prístup k tejto téme by som prirovnal k situácii, kde by sme poslali dieťa aby prešlo na druhú stranu štvorprúdovej cesty bez toho, aby sme mu vysvetlili že sa má najprv pozrieť vľavo a potom vpravo. Deťom často ako rodičia nedovolíme sa k hlavnej ceste čo i len priblížiť bez dozoru, ale potom im dáme do rúk mobilný telefón s internetom bez akýchkoľvek hraníc a obmedzení. Toto potrebujeme zmeniť a poctivo vzdelávať žiakov, aj rodičov, v tejto oblasti. 

Katarína Medzihorská:

Kľúčové je podľa mňa rozprávať sa s deťmi a mladými ľuďmi o rozmanitosti – o tom, aké majú stereotypy či predsudky, a vytvárať im priestor na to, aby si ich nielen uvedomili, ale aby si mohli vytvoriť nové postoje voči iným ľuďom či skupinám ľudí. Veľmi sa mi osvedčili rôzne aktivity na scitlivovanie, toleranciu odlišností a búranie predsudkov. Príde mi tiež veľmi dôležité, aby si takýmito aktivitami prešli aj učitelia a pracovníci s mládežou celkovo.

Deti a mladí ľudia nás počúvajú aj mimo učebný proces, mimo učivo, ktoré im hovoríme. Počúvajú naše pohľady na iných ľudí a na svet. Ak ich chceme pozitívne ovplyvniť v tom, aby boli tolerantnejší k druhým, nejde to bez toho, aby sme boli tolerantnejší aj my. Podľa mňa je tiež veľmi dôležité nerobiť unáhlené závery či nálepkovať druhých. Pokiaľ žiak spraví niečo nevhodné, je potrebné pomenovať to správanie ako problém, nehovoriť, že žiak samotný je ,,problém“.

Nálepky ako ,,neprispôsobivý, nespolupracujúci“ a mnohé iné sú nielen veľmi zraňujúce, ale navyše nedávajú človeku žiadny priestor na zmenu. Pygmalion efekt, alebo aj sebanaplňujúce sa proroctvo tu bohužiaľ platí veľmi dobre. My ako pracovníci s mládežou máme v tom veľkú zodpovednosť, môžeme ovplyvniť vnímanie mladých ľudí o sebe samých, či už pozitívne, alebo negatívne. 

Viac k téme:

Radikalizácia detí na školách: Ministerstvo rozmýšľa nad zriadením nového inštitútu

BratislavAI Forum: Budúcnosť umelej inteligencie musí byť spoločná, bezpečná a ľudská

Predstavenie panelu expertov: 

Panel expertov je iniciatíva občianskeho združenia OZ TEAM. Ide o diskusný formát, ktorého cieľom je spraviť zo vzdelávania a školstva tému, ktorá bude v spoločnosti rezonovať, a o ktorú sa budú ľudia zaujímať. Prostredníctvom tohto projektu chceme upozorniť na pozitívne iniciatívy, návrhy a riešenia, ale aj na chyby, nedostatky a výzvy v témach školstva, vzdelávania a práce s mládežou. 

Okrem mesačný hodnotení vo forme blogu, pripravujeme aj fyzické diskusie s odborníkmi, najbližšia z nich sa uskutoční 4. februára 2026 na tému Ako horieť a nevyhorieť v Lučenci. Termín aj miesto upresníme, stačí ak budete sledovať náš facebook.

Ak vás zaujíma viac, pozývame vás aj na iMPULZ, celoslovenskú konferenciu o budúcnosti vzdelávania, školstva a práce s mládežou o ktorej nájdete viac informácii nájdete tu.

---