PANEL EXPERTOV: Čo prinesie nový balík školských zákonov, povinná škôlka pre deti a 17.november? Ohraďanová, Ilavský a Merašická to vidia takto
Sme späť! 🎙️
Po dlhšej pauze sme sa rozhodli „oprášiť“ náš formát Panel expertov. Cieľom tejto diskusnej série je prinášať vám aktuálne témy zo vzdelávania, školstva a práce s mládežou, pohľady odborníkov a inšpirácie pre učiteľov, riaditeľov aj rodičov.
🔍 Horúca téma: nový balík školských zákonov
V týchto dňoch azda neexistuje vo vzdelávaní sledovanejšia téma než nový balík školských zákonov. Čo môže priniesť, koho sa najviac dotkne a aké zmeny možno očakávať?
Práve o tom diskutujú naši dnešní hostia.
Okrem hlavnej témy tradične prinášame aj dve rubriky:
- Pozitívna udalosť mesiaca
- Prešľap mesiaca
👩🏫 Naši hostia
- PhDr. Jana Merašická – riaditeľka Súkromného centra poradenstva a prevencie v Topoľčanoch, v minulosti riaditeľka odboru inklúzie, poradenstva a prevencie MŠVVaŠ SR
- Mgr. Bohuslav Ilavský – riaditeľ ZŠ Júliusa Juraja Thurzu Detva, mentor RCPU pre región Zvolen, Detva, Krupina
- Mgr. art. Eva Ohraďanová, ArtD. – prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení, zriaďovateľka SZUŠ
V úvodnej časti epizódy predstavujú svoje pohľady na aktuálne udalosti.
V druhej časti hodnotia tri konkrétne témy, ktoré pre ne pripravil Jaroslav Dodok, predseda občianskeho združenia OZ TEAM a líder rozvojového programu Show your talent.
🎧 Pozrite si aj staršie epizódy
Ak ste zvedaví na predchádzajúce vydania Panelu expertov, nájdete ich TU.
Nezabudnite nás sledovať – nové diskusie plánujeme prinášať pravidelne a s ešte širším záberom hostí z rôznych oblastí vzdelávania.
💬 Poďme na to!
A nezabudnite – tešíme sa na vaše názory v komentároch pod článkom!
OTÁZKA: Čo je podľa vás udalosťou tohto mesiaca v školstve, vo vzdelávaní či v práci s mládežou?
Jana Merašická:
Podujatie Kariéra EXPO 2025, ktoré malo ambíciu užšieho prepojenia odborného vzdelávania s firemným prostredím a trhom práce, čo dáva študentom stredných škôl možnosť reálneho dotyku zvoleného študijného odboru s praxou.
Bohuslav Ilavský:
Nerád sa vyjadrujem z pozície „skeptik“, ale okrem bežných každodenných situácií v škole, kde mám veľakrát pocit, že žijeme v bubline pozitívnej deviácie, som pozitívnu udalosť v školstve nezažil už niekoľko mesiacov.
Eva Ohraďanová:
V októbri som sa zúčastnila dvoch výnimočných odborných podujatí. Prvým z nich bola medzinárodná konferencia Eduforum 2025 v Bratislave a tým druhým 9. ročník Školskej konferencie ECAV v Poprade s názvom „Bezpečné, inovatívne a inkluzívne prostredie pre výchovu a vzdelávanie“. Obe konferencie boli mimoriadne podnetné a hodnotné, každá z iného uhla pohľadu – Eduforum prinieslo vízie rozvoja vzdelávania, nové trendy a inšpirácie zo zahraničia, zatiaľ čo školská konferencia ECAV zdôraznila bezpečnosť, inklúziu a inovácie ako nevyhnutné piliere výchovno-vzdelávacieho procesu.
Tieto podujatia sú dôkazom, že na Slovensku máme množstvo zanietených a odborne zdatných ľudí, ktorí chcú školstvo posúvať dopredu a sú ochotní do toho investovať svoju energiu, čas aj srdce. Dokým budeme mať týchto ľudí a podujatia, nádej na lepšie školstvo tu stále je – aj napriek deštruktívnym legislatívnym zmenám, ktoré sa udiali.
OTÁZKA: Čo je podľa vás prešľap tohto mesiaca?
Jana Merašická:
Spôsob , akým bol prijatý nový balík školských zákonov. Samozrejme, že potrebujeme aj priebežné úpravy súčasného stavu a nastavených reforiem. Všetci si želáme, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia vyrastali a fungovali vo vhodnejších podmienkach. Avšak odsúhlasenie tak masívneho objemu legislatívnych zmien s vytvorením časovej tiesne, obmedzením priestoru na širšiu odbornú diskusiu pred spustením legislatívneho procesu, bez overenia dopadov avizovanej najväčšej školskej reformy za posledných 20 rokov tento balík nesie riziko experimentovania. Rozsiahle zmeny logicky vyžadujú viacej času a viac spoľahlivých dát, modelovanie dopadov.
Nútenú voľbu školy podľa zákonom stanoveného obvodu považujem za obmedzenie demokratických princípov slobodného výberu školy pre rodiča. Znepokojuje ma aj redukcia počtu podporných opatrení a ich nové nastavenie. Na jednej strane sa čiastočne zjednodušuje proces ich implementácie, ale na druhej strane znovu zavádza cieľové skupiny detí, ktoré ich môžu alebo nemusia dostať.
Bohuslav Ilavský:
Prerokovanie a prijatie balíka 7 školských zákonov naraz v tzv. zlúčenej rozprave bez predošlej diskusie s odborníkmi, školami a rodičmi.
Eva Ohraďanová:
Za prešľap považujem jednoznačne prijatie balíka školských zákonov, ktoré minister Drucker prezentuje ako „najväčšiu reformu posledných 20 rokov“. Poburuje ma najmä spôsob, akým boli zmeny tvorené a napokon aj pretlačené v parlamente – bez rešpektu k odbornej diskusii, bez serióznych dopadových štúdií a v rozpore s princípmi partnerského dialógu.
Reformy majú mať odborné zázemie, nie politický kontext. My sme však svedkami mocenského presadenia zmien bez zohľadnenia hlasu odbornej školskej praxe a dokonca s ignoráciou 120 tisíc občanov, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas so schvaľovanými zákonmi v dvoch petíciách. Takýto prístup je veľmi zlým signálom vo vzťahu k verejnosti a dôvere v systém – pretože ak občania stratia presvedčenie, že ich hlas má význam, oslabuje to základy demokratickej spoločnosti.
1. Otázka: Súkromným a cirkevným školám sa mení spôsob financovania. Aký vplyv bude mať podľa vás táto reforma na vzdelávanie žiakov?
Jana Merašická:
V prípade, že sa neštátna škola nestane verejným poskytovateľom, bude nútená zvýšiť školné. Tým pádom skupina detí stratí možnosť vzdelávania podľa jedinečných metód vzdelávania, ktoré by danému dieťaťu lepšie vyhovovali. Práve tie z nej robia „odlišnú“ školu. Veľmi ma mrzí, že prinášaná zmena môže spôsobiť zníženie dostupnosti ešte stále krehkého inkluzívneho vzdelávania na Slovensku.
Rodičia mnohých detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami našli pre svoje deti odbornú pomoc práve v súkromných alebo cirkevných školách. Keďže viaceré z nich vznikli práve z potreby individualizovanejšieho prístupu detí so zdravotným znevýhodnením, tieto sú už po rokoch praxe zdatné v poskytovaní podpory i náročnejších foriem inkluzívneho vzdelávania, napr. pre detí s autizmom, viacnásobným postihnutím či so psychickými poruchami. Tieto školy v zásadnej miere zlepšujú ich sociálne začlenenie a to bez ohľadu na ich spoločenský status.
Eva Ohraďanová:
Zmena financovania je pre neštátne školy zásadná a riziková. Spôsob, akým je dnes nastavená, môže viesť k obmedzeniu rovnosti prístupu k vzdelávaniu. Deti v súkromných a cirkevných školách sú rovnako deťmi tohto štátu a majú mať rovnaké právo na kvalitné vzdelanie aj finančnú podporu.
Ak sa financovanie stane nástrojom selekcie alebo diskriminácie, utrpí tým nielen sektor súkromného školstva, ale aj celková kvalita a diverzita vzdelávania na Slovensku.
2. Otázka: Ministerstvo školstva schválilo povinnú škôlku pre deti od troch rokov. Považujete to za správny krok?
Jana Merašická:
Ako psychológ to považujem za neodborný zásah do vývinu osobnosti a zdravej vzťahovej väzby 3 – ročného dieťaťa. AK je dieťa príliš skoro odlúčené od vzťahovej osoby, môže to mať dopad na neisté alebo úzkostné vzťahové väzby a jeho emocionálnu stabilitu v neskoršom veku. Medzi 3 – ročnými deťmi sú značné rozdiely – niektoré sú pripravené na kolektív, iné ešte potrebujú viac domáceho prostredia.
Som presvedčená o tom, že vynucovaná poslušnosť neprinesie žiadaný výsledok. Ministerstvo malo predsa fungujúce projekty v tejto oblasti – tzv. „omamy“ , ktoré prirodzeným spôsobom formovali život celej rómskej rodiny. Je škoda, ak sa nepokračuje v tomto spôsobe práce, pretože premenu potrebuje celá rodina dieťaťa, nie iba dieťa samotné. To však vyžaduje čas, ktorý by im ministerstvo malo dopriať, pretože aj tieto deti si ho zaslúžia.
Bohuslav Ilavský:
Bol by to správny krok, keby boli na to vytvorené podmienky.
Eva Ohraďanová:
Nie, tento krok nepovažujem za správny. Povinné predprimárne vzdelávanie od troch rokov nie je v súlade s prirodzeným vývinom dieťaťa ani s princípmi rešpektujúcej výchovy.
Existuje viacero odborných štúdií, ktoré potvrdzujú, že inštitucionálna starostlivosť o deti v tak skorom veku im nepomáha. Naopak, môže negatívne ovplyvniť ich emocionálny vývin, väzbu k rodičom a pocit bezpečia. Rozumiem potrebe zlepšovať prístup k predškolskému vzdelávaniu, no rozhodnutie o nástupe dieťaťa do škôlky musí zostať v rukách rodičov, ktorí svoje dieťa poznajú najlepšie a dokážu zhodnotiť, kedy je na takýto krok pripravené. Štát má rodičom vytvárať možnosti, nie povinnosti. Myšlienka sprístupniť predprimárne vzdelávanie všetkým deťom je správna, no jej povinné zavedenie už nie.
3. Otázka: 17. november už nebude dňom pracovného pokoja. Niektoré školy vyhlásili rektorské voľno a viaceré firmy umožnili zamestnancom zostať doma. Aký je váš postoj k tejto zmene?
Jana Merašická:
Túto zmenu nepovažujem za dobrý signál. Pre mňa je 17.november jedinečným symbolom nenásilného zrodu demokracie, slobody a otvorenia Slovenska okolitému svetu. To je hodné slávenia pracovným pokojom.
Bohuslav Ilavský:
Zamestnanci našej školy a žiaci zostanú 17. novembra doma, aby sme všetci mali priestor na zastavenie sa, premýšľanie a uvedomenie si, prečo sloboda nie je ešte stále samozrejmosťou.
Eva Ohraďanová:
Zrušenie dňa pracovného pokoja vnímam ako necitlivý krok voči symbolike tohto dňa. 17. november nie je len dátum v kalendári, ale deň, ktorý pripomína hodnoty slobody, demokracie a občianskej odvahy – teda presne tie princípy, na ktorých by malo stáť aj naše školstvo. Rozhodnutie škôl, vyhlásiť v tento deň riaditeľské voľno, považujem za dobrý spôsob, ako si tieto hodnoty pripomenúť. Súčasne však dodávam, že udelenie voľna bez jasného odkazu a zdôvodnenia smerom ku žiakom, môže ostať len prázdnym gestom.
Za Asociáciu súkromných škôl a školských zariadení budeme preto apelovať na riaditeľov, aby nezostali len pri udelení voľna, ale aby využili celý týždeň na pripomenutie tohto dôležitého okamihu, napr. formou debát alebo špeciálnych podujatí a pod. Napokon, práve vďaka 17. novembru 1989, môžeme dnes vzdelávať deti aj v súkromných a cirkevných školách. Dovtedy to možné nebolo.
Predstavenie panelu expertov:
Panel expertov je iniciatíva občianskeho združenia OZ TEAM. Ide o diskusný formát, ktorého cieľom je spraviť zo vzdelávania a školstva tému, ktorá bude v spoločnosti rezonovať, a o ktorú sa budú ľudia zaujímať. Prostredníctvom tohto projektu chceme upozorniť na pozitívne iniciatívy, návrhy a riešenia, ale aj na chyby, nedostatky a výzvy v témach školstva, vzdelávania a práce s mládežou.
Okrem mesačný hodnotení vo forme blogu, pripravujeme aj fyzické diskusie s odborníkmi, najbližšia z nich sa uskutoční začiatkom februára 2026 na tému Ako horieť a nevyhorieť. Termín aj miesto upresníme, stačí ak budete sledovať náš facebook.
Ak vás zaujíma viac, pozývame vás aj na iMPULZ, celoslovenskú konferenciu o budúcnosti vzdelávania, školstva a práce s mládežou o ktorej nájdete viac informácii nájdete tu.