PANEL EXPERTOV: Chýbajúca úcta voči učiteľom, alarmujúce duševné zdravie žiakov a nádeje v nového ministra školstva (Trnková, Chovanculiak, Lipková, Ilavský)
Máme tu tretí Panel expertov. Jeho prvé a druhé vydanie nájdete TU. Naši hostia dnes vyberajú pozitívne udalosti, ktoré sa odohrali v školstve, ale aj prešľapy mesiaca, ktoré by nemali uniknúť vašej pozornosti. Budeme hovoriť o tom, že nestačí raz za čas oceňovať učiteľov na národnej úrovni, ale aj o tom, že vývoj umelej inteligencie sa nezastaví kvôli vymenovaniu novej vlády.
„V rámci súčasnej situácie považujem vymenovanie Tomáša Druckera za ministra školstva za najlepšie možné riešenie,” hovorí riaditeľ školy, Slavomír Ilavský. V dnešnom výbere sa pozrieme aj na zhoršujúce sa duševné zdravie žiakov, či rastúce mzdy učiteľov, z ktorých približne polovica bude tento rok zarábať viac ako 1 800 €.
V dnešnom Paneli expertov budú komentovať udalosti v školstve, vo vzdelávaní
a v práci s mládežou:
- Romana Trnková, riaditeľka SPŠ dopravná Zvolen a vedúca sekcie priemyselných škôl pri ASOŠS
- Róbert Chovanculiak, analytik, INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz)
- Jarmila Lipková, riaditeľka CVČ – JUNIOR v Banskej Bystrici, certifikovaná lektorka neformálneho vzdelávania
- Slavomír Ilavský – riaditeľ ZŠ Júliusa Juraja Thurzu Detva, mentor RCPU pre región Zvolen, Detva, Krupina
V úvode naši hostia vyberajú pozitívnu udalosť mesiaca a prešľap mesiaca, v druhej časti hodnotia tri konkrétne udalosti, ktoré pre nich pripravil Jaroslav Dodok, predseda občianskeho združenia OZ TEAM a líder rozvojového programu Show your talent.
Tretí diel Panelu expertov vám zaberie deväť minút a nájdete ho aj na webe ozteam.sk
Tak poďme na to!
Čo je podľa vás pozitívnou udalosťou tohto mesiaca v školstve, vzdelávaní či v práci s mládežou?
Romana Trnková:
Zhodou okolností som sa v októbri zúčastnila viacerých vzdelávacích workshopov a seminárov, ktoré nám bezplatne ponúkol NIVAM, ale aj náš zriaďovateľ BBSK.
Po mnohých skúsenostiach si vzdelávacie aktivity starostlivo vyberám, lebo si vážim svoj čas. No tentokrát som bola vo všetkých prípadoch nadšená aktuálnosťou obsahu, výbornou zážitkovou realizáciou vzdelávania a poskytnutými materiálmi, ktoré určite využijem rovnako v práci lídra, ako aj v učiteľskej praxi.
Dostala som všetko, čo som potrebovala – nové informácie, rozšírenie siete užitočných kontaktov, nové pohľady, materiály, skúsenosť, inšpiráciu, podporu… Keby bolo času, chodím každý mesiac. A moji učitelia si môžu byť istí, že im takúto „výživu“ s radosťou doprajem.
Róbert Chovanculiak:
Mesiac je príliš krátky čas na veľké zmeny v školstve. Ak však mám vypichnúť jednu vzdelávaciu udalosť mesiaca, tak je ňou pre mňa Ekonomický Base Camp (EBC).
Jeho druhý ročník sa uskutočnil počas 26. až 29. októbra 2023 v hoteli Bystrička pri Martine. Zúčastnilo sa ho 33 študentov stredných a vysokých škôl, ktorým prednášalo 10 ekonómov a lektorov z rôznych oblastí od makroekonómie, fungovania zdravotníctva a školstva, až po verejné financie a základy ekonomickej teórie.
EBC je jeden z najintenzívnejších vzdelávacích seminárov, ktoré sana Slovensku uskutočnňujú,všetkým mladým ľudom určite odporúčam prihlásiť sa na budúci ročník.
Jarmila Lipková:
Po roku neistoty, dohadov a obáv v školstve, považujem za pozitívnu udalosť vymenovanie ministra školstva do funkcie. Napriek tomu, že sa školstvu profesionálne nevenoval, podľa expertov je v školstve mnoho odborníkov, rezort potrebuje skôr schopného manažéra. Pri preberaní rezortu ocenil rozbehnuté zmeny a avizoval snahu o zachovanie kontinuity, čo tiež nebýva bežné.
Napriek hlasom s tvrdením, že úspešný minister má byť aj expertom vo vzdelávaní, verím, že sa obklopí odborníkmi, získa podporu premiéra a ministra financií, a nezopakuje sa situácia ako v minulej vláde. Očakávam, že nový minister zastabilizuje rezort školstva, ktorý dlhodobo trpí nestabilitou vo vedení.
Slavomír Ilavský:
Nie som si celkom istý, či je to absolútna topka v tejto oblasti, ale v rámci súčasnej situácie považujem vymenovanie Tomáša Druckera za ministra školstva za najlepšie možné riešenie. Skúsený top manažér (aj keď bez skúseností zo školstva) môže byť prínosom v situácii, v akej sa momentálne tento rezort nachádza (kurikulárna reforma, niekoľký pokus o naštartovanie inklúzie v slovenskom školstve, postavenie učiteľov v spoločnosti a ich podpriemerné príjmy, atď.) V rámci celkových politických súvislostí po voľbách však zotrvávam v pozícii opatrného optimistu.
Čo je podľa vás prešľap tohto mesiaca?
Romana Trnková:
5.október je organizáciou UNESCO vyhlásený za Svetový deň učiteľov. Pri tej príležitosti bola na webstránke OZPŠaV SR uverejnená informácia, že podľa prepočtu Inštitútu vzdelávacej politiky, by malo v tomto roku chýbať v regionálnom školstve až 3500 učiteľov a do roku 2025 narastie tento počet na takmer 8600.
Ale aj že: „Postavenie učiteľov v spoločnosti, žiaľ, nie je na Slovensku stále primerané ich spoločenskej dôležitosti. Spolu s nedostatočným platovým ohodnotením a často náročnými pracovnými podmienkami to spôsobuje nízku atraktivitu učiteľského povolania a hroziaci nedostatok týchto nenahraditeľných zamestnancov.“
31 rokov v školstve počúvam a čítam to isté, len situácia sa pomaly zhoršuje. Nie je to možno prešľap, je to prešľapovanie na mieste.
Róbert Chovanculiak:
Nový minister školstva Drucker sa nechal počuť, že prichádza ako manažér a neprináša žiadnu novú reformu. Niektorí túto informáciu privítali ako dobrú správu, ktorá zaručuje kontinuitu prebiehajúcej obsahovej reformy. Ja to však považujem za zlú správu. V našom školstve je reformnej práce ako na kostole.
Reformu si zaslúži množstvo aspektov a inštitúcií školstva od Štátnej školskej inšpekcie, duálneho vzdelávania, cez rôzne úrovne riadenia (ministerstvo, samosprávy), neefektívnu sieť stredných škôl, odmeňovanie učiteľov až po otázky využívania a nastavenia celoštátnych testov, mieru autonómie na školách a financovania vysokých škôl.
Navyše sa veľmi rýchlo vyvíja a mení svet tam vonku. Kvôli štyrom rokom reformnej hibernácie slovenského školstva sa nepozastaví vývoj AI, nestopnú sa zmeny na trhu práce a nebudeme môcť zatvárať oči nad výsledkami Slovenska v medzinárodných testovaniach.
Slavomír Ilavský:
Ak by informácia o tom, že 30 – 50 percent populácie deviatakov trpí stredne ťažkými až ťažkými depresiami, bola faktom, hoci aj v susednej krajine, zrejme by to zdvihlo zo stoličiek celú našu odbornú verejnosť a verím, že aj drvivú väčšinu rodičov.
Dúfam a verím, že od prieskumu pilotného projektu Národného monitoringu duševného zdravia žiakov na základných školách v ČR v spolupráci s Národným ústavom duševného zdravia (NÚDZ) a Českou školskou inšpekciou, v celom procese získavania údajov až po spracovanie výsledkov došlo k skresleniam, ktoré viedli až k takýmto hrozivým výsledkom.
HODNOTENIE UDALOSTÍ
- Otázka: Podľa Globálneho indexu postavenia učiteľov sme v rámci preukazovania rešpektu a úcty voči učiteľom až na 28. mieste. Za nami je Uganda. Čo by mohlo pomôcť k tomu, aby sme si povolanie učitelia viac vážili?
Romana Trnková:
Táto situácia je na Slovensku už veľmi dlho, preto bude ťažké ju v nejakom kratšom časovom horizonte zmeniť. Zmena môže nastať len komplexným úsilím zainteresovaných strán.
Určite nie je jediným riešením zvyšovanie platu učiteľov, no rozhodne neprilákame do tejto profesie odborníkov a ľudí ochotných celoživotne sa vzdelávať a byť na špičke vo svojom odbore, ak im všade inde ponúknu omnoho vyšší plat. Ďalším krokom je podpora psychického a fyzického zdravia učiteľov, ich vzdelávania, zvyšovania kvalifikácie a rozvoja.
Pri tvorbe školských reforiem je nevyhnutné zamerať sa aj na potreby učiteľov a na vytváranie podporujúceho a motivujúceho vzdelávacieho prostredia. Ale aj samotní učitelia svojimi postojmi a budovaním pozitívnych vzťahov so žiakmi, rodičmi aj kolegami navzájom môžu zlepšiť vnímanie učiteľského povolania v spoločnosti. Poznám mnohých, ktorí sú vďaka tomu čo robia a ako to robia, hodní obdivu a uznania.
Róbert Chovanculiak:
Zvyšovanie prestíže učiteľov nie je jednoduchá vec. Je to totižto kultúrne podmienená vlastnosť spoločenstvá a vyviera z jeho histórie. Na Slovensku mali učitelia počas socializmu relatívne vysoký spoločenský status, ten bol však umelo udržiavaný komunistickou stranou, ktorá ich využívala na ideologické účely. Učitelia mali prostredníctvom štátu dominanciou nad svojimi žiakmi. Tú však s rozpadom socializmu stratili.
Existujú krajiny, kde to bolo naopak a učitelia boli skôr zdrojom odporu voči utlačovateľom. Príkladom je Fínsko, kde sú učitelia považovaní za „sviečky národa“. Tu majú učitelia dodnes vysoké postavenie v spoločnosti. Podobne je na tom aj napríklad Estónsko. Nie náhodou sú to krajiny, ktoré majú relatívne dobré výsledky v medzinárodných testovaniach.
Niektorí hovoria o tom, že prestíž učiteľov môžeme zvýšiť ich vyšším odmeňovaním. Tu je potrebné pripomenúť, že za poslednú viac ako dekádu, výrazne narástli platy učiteľov. Pôvodne učitelia zarábali približne priemernú mzdu v hospodárstve. Momentálne zarábajú približne 130 % priemernej mzdy.
Tento rok sa odhaduje, že približne polovica učiteľského zboru bude zarábať viac ako 1800 eur. Z tohto pohľadu by mala rásť prestíž učiteľov v spoločenstve. Ale nanešťastie svet takto jednoducho nefunguje.
Jarmila Lipková:
Sociálny status učiteľov na Slovensku je dlhodobo veľmi nízky. Ako bývalá učiteľka v prvom rade uvažujem nad tým, čo môžu urobiť učitelia pre to, aby budovali v škole atmosféru vzájomnej dôvery a porozumenia. Aby inšpirovali žiakov k objavovaniu svojej jedinečnosti, motivovali ich k túžbe po vzdelaní a osobnému rozvoju. Dôležité je tiež otváranie školy komunite a spolupráca s rodičmi.
Čo sa týka spoločnosti, chýba ocenenie práce učiteľov, zdôrazňovanie ich kľúčovej úlohy v spoločnosti, slová vďaky za ich prácu a úsilie. Nestačí to len raz za rok pri oceňovaní na národnej úrovni, ale denne v škole, komunite, na lokálnej, či regionálnej úrovni.
Slavomír Ilavský
Keďže patrím ku generácii, ktorá si pamätá aj prvého porevolučného ministra školstva Ladislava Kováča, prešiel som obdobím niekoľkých pokusov o reformy, verejných urážok a ponižovania učiteľov zo strany najvyšších štátnych a straníckych predstaviteľov až po štrajk pracovníkov školstva v roku 2016. Mojou odpoveďou na túto otázku zostáva parafráza spomínaného pána ministra, aby učitelia prestali byť mäkýšmi. (Odkaz: Ladislav Kováč)
- Otázka: Až 40 percent deviatakov v Česku má stredne ťažké až ťažké depresie, tretina žiakov zas bojuje s úzkosťami. Je dôvod myslieť si, že na Slovensku to nie je až také zlé?
Romana Trnková:
Nie je dôvod si myslieť, že hranica medzi Českom a Slovenskom nás v mnohom odlišuje. Téma duševného zdravia žiakov je aktuálna a žiaľ alarmujúca aj na Slovensku. Slovensko je od roku 1993 aktívnym účastníkom medzinárodnej štúdie Health Behaviour in School Aged Children. Najnovšie výsledky tejto štúdie na Slovensku ukázali, že za ostatné štyri roky došlo k poklesu životnej spokojnosti najmä u dievčat.
Jedno z piatich 15-ročných dievčat je ohrozené depresiou a tretina čelí úzkosti, alebo sa cíti osamelo. Vplyvom izolácie počas pandémie sa zvýšili problémy s emóciami, koncentráciou a správaním. Slovenskí odborníci upozorňujú na to, že deti sa cítia pod tlakom spoločnosti zameranej na výkon. Negatívny dopad sociálnych sietí, problematické používanie internetu a pocit osamelosti a vyčlenenia majú dopad na krehké psychické zdravie detí.
Jarmila Lipková:
Určite nie. Hoci nepoznám presné údaje, na Slovensku sa zvyšuje počet mladých ľudí, ktorí vyhľadávajú psychologickú a psychiatrickú pomoc kvôli úzkosti a depresii. Svedčia o tom aj osobné rozhovory so žiakmi, či učiteľmi stredných škôl, ktorí sa s týmito problémami často stretávajú a hľadajú riešenia.
Dobrým príkladom bola beseda s psychológmi, ktorú na túto tému pripravili a realizovali žiaci Strednej zdravotníckej školy v Banskej Bystrici (ako projekt programu Show your talent). Prispeli tak k vytváraniu prostredia v škole, ktoré podporuje emocionálne a duševné zdravie. Vzdelávanie žiakov, rodičov a učiteľov o duševnom zdraví môže byť jedným z riešení ako depresiám a úzkosti predchádzať.
Slavomír Ilavský:
Keďže Česko je nám, aj napriek čoraz väčším rozdielom v rôznych oblastiach, stále nielen jazykovo, ale aj kultúrne a spoločensky najbližšie, mám dôvodné obavy o mentálnu pohodu našich detí v súvislosti s údajnými výsledkami prieskumu projektu Národného monitoringu duševného zdravia žiakov na základných školách v ČR.
Dovoľte mi ale štipku nemiestneho sarkazmu: Keďže sa v mnohých oblastiach bratom Čechom pozeráme z menšej či väčšej diaľky len na chrbát, dúfam, že v tejto oblasti ich nikdy nedobehneme.
A to, či, do akej miery a kedy, závisí len od nás – rodičov, učiteľov, komunikácie, vzájomného rešpektu. A kedy začať? Kto nezačal už včera, má čo dobiehať.
- V septembrových parlamentných voľbách prišlo voliť takmer 70 percent mladých ľudí. Ako vnímate tento rastúci záujem mladých o voľby?
Romana Trnková:
Aktivizácia mladých ľudí pre účasť vo voľbách je zvyčajne spätá s obavami z negatívneho dopadu na ich osobný život, či záujmy. Dlhé roky má Slovensko problém s odlivom mladých ľudí do zahraničia.
Podľa prieskumov mladí nevidia budúcnosť Slovenska v ružových farbách. Ich prioritnými témami sú ekonomické a sociálne témy, ako je dostupnosť bývania, kvalita zdravotnej starostlivosti, úroveň zamestnanosti a výška miezd, či ceny potravín.
Nárast ich záujmu o voľby je určite aj výsledkom viacerých mobilizačných kampaní. No v kútiku duše verím, že prichádzajú generácie aktívnych mladých ľudí, ktorým osud Slovenska nie je ľahostajný.
Róbert Chovanculiak:
Je určite dobré, keď sa mladí ľudia zaujímajú o veci verejné. Rovnako by však nemali zabúdať aj na veci súkromné. Teda mali by sa aktívne snažiť o zlepšenie svojho života a života svojej rodiny a blízkych a hľadanie svojho uplatnenia v spoločnosti.
Len človek, ktorý sa dokáže postarať o seba a svoju rodinu má dostatočne pevné základy, aby mohol byť aktívnou súčasťou verejného života. Pre fungovanie spoločnosti nie je nič horšie ako nesamostatní, odkázaní a neschopní mladí ľudia, ktorých budúcnosť je závislá od toho, že voľby vyhrajú tí správni ľudia.
Jarmila Lipková:
Príčiny záujmu mladých ľudí o voľby v roku 2023 môžu byť rôznorodé. Závisia od konkrétnych okolností a tém, ktoré v tom čase dominovali v spoločnosti. Záujem o zlepšenie životných podmienok a vyhliadok mohol motivovať mladých ísť k urnám.
Zvýšiť ich povedomie o dôležitosti hlasovania a politických otázkach pomohla kampaň Chcem tu zostať, do ktorej sa zapojilo viac ako 100 organizácií z celého Slovenska. Kampaň Srdcom doma 2023 tiež prispela k zvýšeniu účasti mladých ľudí žijúcich v zahraničí. Takéto kampane svojimi aktivitami zároveň zvyšujú ich záujem o politický proces ako taký.
Slavomír Ilavský:
Vysoká účasť mladých ľudí vo voľbách by mala byť úplne logická a samozrejmá: veď sú to práve oni, ktorí prežijú svoje životy v spoločnosti, akú sa pokúsia aj účasťou vo voľbách kreovať. Realita je však taká, že dnešní mladí ľudia sú zahltení toľkými podnetmi, že im veľakrát na politiku nezostáva čas a niekedy práve v dôsledku výsledkov volieb a toho, čo po nich nasleduje, sú takí znechutení, že rezignujú.
Cesta k tomu, aby sa takýto uzavretý kruh nevytvoril je pomerne jednoduchá: médiá, školy, neformálne organizácie s takouto agendou a vyprovokovanie záujmu o túto tému.
Predstavenie panelu expertov:
Panel expertov je iniciatíva občianskeho združenia OZ TEAM. Ide o diskusný formát, ktorého cieľom je spraviť zo vzdelávania a školstva tému, ktorá bude v spoločnosti rezonovať, a o ktorú sa budú ľudia zaujímať. Prostredníctvom tohto projektu chceme upozorniť na pozitívne iniciatívy, návrhy a riešenia, ale aj na chyby, nedostatky a výzvy v témach školstva, vzdelávania a práce s mládežou. Okrem mesačných hodnotení vo forme blogu, pripravujeme aj tretiu fyzickú diskusiu s odborníkmi, ktorá sa uskutoční stredu 29. novembra o 18:00 v Banskej Bystrici, na tému duševného zdravia. Hosťami budú Lenka Rovňanová, dekanka PF UMB, Marianna Važanová, sociálna pedagogička z CPPPaP Zvolen a Michaela Souček Vaňová, psychologička a psychoterapeutka zo Súkromného terapeutického centra Infaterra. Miesto upresníme, stačí ak budete sledovať náš facebook.