Zakázať sociálne siete? Pomôže žiakom AI, protiteroristická jednotka alebo dobrovoľníctvo? Kútiková, Pál, Zábojník (PANEL EXPERTOV)

Aj tento mesiac sme sa s trojicou odborníkov pozreli na aktuálne témy zo sveta vzdelávania, školstva a práce s mládežou. Keďže ide o mimoriadne silné a komplexné témy, rozhodli sme sa tentoraz vynechať naše pravidelné rubriky Pozitívna udalosť a Prešľap mesiaca a venovať celý priestor práve tejto diskusii.

️🔍 Horúce témy tohto mesiaca: ZÁKAZ SOCIÁLNYCH SIETÍ,  RADIKALIZÁCIA V ONLINE PRIESTORE a ROK DOBROVOĽNÍCTVA

Digitálny svet dnes výrazne formuje život detí a mladých ľudí. Rozhodnutia verejných inštitúcií, odborníkov aj nás samotných majú priamy dopad na ich bezpečnosť, rozvoj a schopnosť orientovať sa v rýchlo sa meniacom svete.

V poslednom období rezonujú viaceré dôležité témy – úvahy MIRRI SR o zákaze používania sociálnych sietí pre deti do 16 rokov, poskytnutie 20 000 licencií ChatGPT Edu pre budúcich učiteľov, ale aj dôraz ministra školstva na bezpečnosť detí a boj proti radikalizácii v online priestore. Ide o kroky, ktoré otvárajú otázky rovnováhy medzi ochranou, reguláciou a rozvojom digitálnych zručností.

Rok 2026 bol zároveň vyhlásený za Medzinárodný rok dobrovoľníctva. Dobrovoľníctvo zohráva na Slovensku dôležitú úlohu najmä v práci s mládežou, no jeho spoločenské uznanie a systémová podpora zostávajú často nedostatočné.

V tomto hodnotení prinášame pohľady expertov z oblasti vzdelávania, školstva a práce s mládežou. Ich odpovede ponúkajú rôzne perspektívy na aktuálne výzvy a zároveň vytvárajú priestor na širšiu diskusiu o tom, akým smerom sa chceme ako spoločnosť uberať.

👩‍🏫 Naši hostia:

Mgr. Mikuláš Pál:

Sociálne siete so sebou prinášajú aj negatívne javy. Deti nie sú pripravené vedomosťami ani skúsenosťami na nástrahy online priestoru. Ich kritické myslenie ešte nie je dostatočne vycibrené, sú náchylnejšie podľahnúť nepravdivým informáciám, nereálnemu obrazu života a pozlátku sociálnych sietí. 

Pocit anonymity im dovoľuje prekračovať hranice správania, ktoré sú v bežnom živote jasne definované a kontrolované spoločnosťou. Algoritmy nás môžu utvrdzovať v nesprávnych názoroch a robia nás náchylnými veriť čomukoľvek.

Za mimoriadne nebezpečné považujem útoky sexuálnych predátorov a kyberšikanu, s ktorou máme skúsenosti aj na našich školách. Preto som s touto myšlienkou stotožnený. Neviem si však celkom predstaviť, ako bude realizovaná v praxi. Vzdelávanie detí a mládeže v oblasti kritického myslenia, pri zapojení ich rodičov a práci s nimi, považujem za absolútnu prioritu.

Umelá inteligencia sa stala súčasťou nášho života, či sa nám to páči, alebo nie. Brániť sa jej používaniu by bolo spiatočnícke. Oveľa lepšie je naučiť sa s ňou pracovať a naplno využiť jej pozitívne stránky. Žiaci ju využívajú od začiatku a je úplne nereálne im v tom zabrániť. Je prirodzené, že by ju mali vedieť používať aj ich učitelia a pracovať so žiakmi tak, aby z toho vyťažili maximum pre svoj rozvoj – rozvoj žiakov aj učiteľov. Preto tieto kroky vnímam pozitívne.

Mgr. Rastislav Zábojník, PhD.:

Vláda podľa predbežných materiálov uvažuje o kombinovanom prístupe, ktorý môže mať logiku, ak bude nastavený kompetentne: na jednej strane obmedziť platformy a digitálne služby, ktoré zarábajú na pozornosti detí, na druhej strane posilniť schopnosť budúcich učiteľov pracovať s umelou inteligenciou v kontrolovanom školskom prostredí. Samotné vyhlásenie zákazu však nič negarantuje. Rozhodujú pravidlá, ich technický dizajn a to, či budú v praxi vymáhateľné.

Diskusia sa pritom netýka len sociálnych sietí. V dokumentoch sa spomína veková hranica 16 rokov aj pre vybrané AI služby s výnimkami pre „bezpečné prostredie“, ako aj témy typu lootboxov alebo práva na vymazanie digitálnej stopy. To posúva diskusiu od jednoduchého „áno-nie“ k tomu, ktoré konkrétne mechanizmy a riziká chceme regulovať.

Za kľúčové považujem tri podmienky:

1. Overenie veku musí byť spoľahlivé, ale zároveň nesmie viesť k masívnemu zberu citlivých dát, inak sa zákaz môže zmeniť na formálnu iniciatívu alebo na zásah do súkromia.
2. Zmysluplnejšie je cieliť na rizikový dizajn (infinite scroll, feedback loops, návykové prvky), nie iba na „čas strávený online“, nakoľko prínosy a riziká sa medzi službami výrazne líšia.
3. Licencia typu ChatGPT Edu dáva zmysel len spolu s metodikou, tréningom AI gramotnosti (overovanie, zdrojovanie, integrita hodnotenia) ako aj s meraním dopadov; dôležitá je aj garancia, že školské zadania nebudú použité na tréning modelov a že bude existovať administrátorský prístup.

Smerovanie „ochrana a kompetencia súbežne“ podporujem, úspech však bude závisieť od praktického riešenia, najmä od overenia veku a ochrany súkromia, kvalitnej pedagogickej metodiky práce s AI a od toho, či popri regulácii posilníme mediálnu výchovu a psychohygienu na školách.

Mgr. Anežka Kútiková:

Rovnako ako sa spoločnosť mení vďaka novým „vynálezom“, je potrebné reagovať na zmeny aj v školskom systéme. Oceňujem snahu ministerstva školstva pripraviť budúcich učiteľov na používanie AI. A nie iba žiakov, ale aj ich pedagógov. Štatistiky ukazujú, že AI využíva 80 % žiakov, ale len 24 % učiteľov.  

História potvrdzuje, že vzdelanie formuje lepšiu spoločnosť. Príkladom je sv. Jozef Kalazanský, zakladateľ prvej bezplatnej školy v Európe, ktorý ukázal, že vzdelanie je účinný nástroj spoločenskej zmeny a prevencie chudoby. 

Pokrok by mal zahŕňať nielen akademické vzdelávanie (schopnosť používať AI), ale aj rozvoj charakteru a sociálno-emocionálnych zručností, čo je tiež súčasťou nového kurikula. Ako povedal Ján Amos Komenský: „Vzdelanie bez mravnosti je pre spoločnosť bremenom.“ 

Dôležité je aj vytvorenie právneho rámca na ochranu mladých v digitálnom priestore. S každým zákazom – aktuálne diskutovaným zákazom sociálnych sietí pre deti do 16 rokov – by mala prísť aj zmysluplná alternatíva, napr. komunitné priestory alebo aktivity počas prestávok. 

Európske štatistiky ukazujú, že 88 % mladých vo veku od 16-29 rokov v EÚ používa internet denne a sociálne siete patria k najrozšírenejším aktivitám. U pätnásťročných trvá prehliadanie sociálnych sietí viac ako tri hodiny denne (PISA). 

Doterajšia absencia regulácií vytvorila priestor pre denné používanie sociálnych sietí a vznik digitálnych návykov. Pri nastavovaní pravidiel je preto potrebné myslieť na zmysluplné alternatívy a ochotu mladých ich prijať. 

Verím, že nové iniciatívy v priebehu 1–4 rokov prinesú merateľné výsledky a ukážu ich skutočný dopad. 

Mgr. Mikuláš Pál:

Radikalizácia je reálny problém aj na našich školách. Intenzívne spolupracujeme so širokým spektrom zainteresovaných strán. Na všetkých našich školách pôsobia školské podporné tímy. Vyzývame pedagógov aj vedenie škôl, aby takéto správanie riešili a nezatvárali pred ním oči. V prípade potreby prizývajú aj naše oddelenie podpory učiteľov, ktoré intenzívne pracuje na našich školách.

V okresoch Banská Bystrica a Lučenec prebieha pilotný projekt SOS, ktorého súčasťou sú polícia, protiteroristická jednotka, orgány sociálnoprávnej ochrany detí a rodiny a sociálnej kurately, Centrum poradenstva a prevencie a občianske združenie IPčko. Projekt Stop šikane a SOS sme konzultovali aj s ministrom T. Druckerom a ide o osobnú tému predsedu kraja.

Zásah do online priestoru je časovo aj finančne náročný. Za veľké pozitívum tejto iniciatívy, ktorej sme súčasťou, považujem prenos informácií o žiakovi na nasledujúcu školu. Nová škola, do ktorej žiak nastupuje, musí mať informácie o jeho psychickom stave a prípadných problémoch. Iba tak s ním dokáže efektívne pracovať. Týmto spôsobom sa vieme skôr vyhnúť pokračovaniu problémov a aj možnej tragédii, ktorej sme už, žiaľ, boli svedkami.

Mgr. Rastislav Zábojník, PhD.:

Osobne očakávam skôr mierny posun. Je potrebné upozorniť, že významné zlepšenie príde iba vtedy, ak sa z politickej priority stane reálne funkčný systém v praxi, nielen séria strategických iniciatív alebo súčasť politickej komunikácie. To, že minister označil bezpečnosť a prevenciu radikalizácie za jeden z kľúčových cieľov roka 2026, je nepochybne dôležitý signál. Zároveň však platí, že online radikalizácia sa dnes šíri rýchlo cez odporúčacie algoritmy, herné komunity a hybridné hrozby a tempo riešení musí dobehnúť realitu.

Myslím, že je potrebné venovať pozornosť najmä:

1. Koordinácii a jasnému vymedzeniu kompetencií. Zmysel bude mať len medzirezortný model s jedným zodpovedným riadiacim centrom, napr. národným koordinátorom prevencie radikalizácie. Bez toho sa školy ľahko ocitnú medzi viacerými smernicami a nejasnými postupmi.
2. Kapacitám priamo v školách. Psychológovia, podporné tímy a kvalitné školenia pre učiteľov nie sú len nadstavba, ale základ riešenia. Radikalizácia býva často dôsledkom zraniteľnosti, izolácie, frustrácie alebo úzkosti. Bez podpory duševného zdravia budeme riešiť následky, nie príčiny.
3. A samozrejme, bezpečnosť detí v online priestore a tlaku na platformy. Európske pravidlá už vytvárajú rámec na ochranu maloletých a znižovanie rizík, no kľúčové bude presadzovanie pravidiel a reálna spolupráca štátu, škôl, rodičov a platforiem.

Pri tejto téme je potrebné rátať aj s rizikami: nedostatok odborníkov, regionálne rozdiely v miere ohrozenia a pokušenie zjednodušiť riešenie na kontrolované prostredie škôl namiesto bezpečného priestoru pre dialóg. Ak má mať priorita kredibilitu, mala by mať aj merateľné ukazovatele, napr. čas reakcie na incidenty, dostupnosť odbornej pomoci, počet škôl s bezpečnostným protokolom, rozsah tréningu a samozrejme kvalitnú spoluprácu s rodičmi.

Mgr. Mikuláš Pál:

Na našich školách aj vo svojom okolí vnímam narastajúcu mieru dobrovoľníctva, zvyšovanie povedomia o jeho význame a rastúcu hodnotu pre spoločnosť. Dobrovoľníctvo vnímam v dvoch úrovniach prínosu. Prvým je prínos pre prijímateľov služby alebo hmotnej pomoci. Ten sa dá dokonca vyjadriť aj finančne, keďže je možné spočítať hodiny dobrovoľníckej práce a vyčísliť ich hodnotu, rovnako ako hodnotu hmotnej pomoci.

Druhú úroveň vidím na strane tých, ktorí nezištne pomáhajú. Ich osobný zážitok, pestovanie trpezlivosti, budovanie vnútorných hodnôt a morálky predstavujú pre spoločnosť mimoriadne dôležitý prínos, ktorý sa finančne vyčísliť nedá. Pomoc ľuďom v núdzi alebo „len“ starostlivosť o zvieratá a naše okolie z nás robí lepších ľudí. Na to by sme nemali zabúdať pri pohľade na dobrovoľníkov.

Som rád, že medzi sebou máme takýchto vzácnych ľudí. Príkladom môžu byť dobrovoľníci z internátu v Banskej Štiavnici, absolventi niektorej z úrovní Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu, ale samozrejme aj mnohí ďalší.

Mgr. Rastislav Zábojník, PhD.:

Dobrovoľníctvo má na Slovensku silné spoločenské uznanie na úrovni „ďakujeme“, no často mu chýba systémové uznanie. Mnohí dobrovoľníci upozorňujú, že uznanie často končí pri slovách a len zriedka sa premieňa na stabilné a podporné podmienky: jasnú koordináciu, predvídateľné financovanie alebo dlhodobú podporu organizácií, ktoré dobrovoľníkov zastrešujú. Pritom ide o činnosť s reálnym merateľným dopadom. V komunite zvyšuje dobrovoľníctvo sociálnu súdržnosť, počas kríz posilňuje odolnosť, prepája generácie a vytvára praktické partnerstvá medzi školami, samosprávami, firmami a neziskovým sektorom.

Medzinárodný rok dobrovoľníctva 2026 preto vnímam ako šancu posunúť verejnú diskusiu od jednorazových kampaní k systémovým riešeniam. V praxi by to znamenalo posilniť dobrovoľnícke centrá a koordinátorov, znížiť zbytočnú administratívnu záťaž, nastaviť jednotné štandardy bezpečnosti (napríklad poistenie či pravidlá práce s mládežou) a systematickejšie prepájať školy s dobrovoľníctvom integrovaným do výučby a komunitných projektov. Ak by sa k tejto iniciatíve pristúpilo, dobrovoľníctvo by prestalo pôsobiť len ako reakcia na výnimočné situácie. Stalo by sa stabilnou súčasťou fungujúcej spoločnosti a to by bolo prospešné.

Mgr. Anežka Kútiková:

Vnímam vo svojom okolí, zo svojho „mikrosveta“, že dobrovoľníctvo je srdcovou záležitosťou mnohých Slovákov. Často sa o nás hovorí ako o ľuďoch štedrých, pohostinných, pracovitých a kreatívnych – a práve tieto vlastnosti vystihujú ideálneho dobrovoľníka. Týchto „srdciarov“ možno stretnúť v útulkoch pre zvieratá, v nemocniciach, pri pomoci ľuďom bez domova, v školách, ale najmä v komunitách obcí po celom Slovensku. Angažujú sa v kultúrnych podujatiach, starostlivosti o verejný priestor, v dobrovoľníckych hasičských zboroch či pri obnove turistických chodníkov. 

Už pred viac ako desiatimi rokmi ma kolegyňa upozorňovala na to, že propagácia a podmienky pre dobrovoľníctvo sú v zahraničí na vyššej úrovni. Dobrovoľníctvo na Slovensku síce má silnú tradíciu, no jeho uznanie a vytváranie systematických podmienok na jeho realizáciu stále zaostáva za jeho reálnym prínosom. Medzinárodný rok dobrovoľníctva môže byť impulzom, aby sa dobrovoľníctvo nevnímalo len ako dobrá vôľa jednotlivcov, ale ako dôležitý prvok pri vytváraní lepšej spoločnosti. Európske výskumy pritom dlhodobo potvrdzujú, že dobrovoľníctvo prospieva nielen spoločnosti, ale aj samotným dobrovoľníkom – podporuje osobnostný a sociálny rast, rozvoj zručností, psychickú pohodu a zvyšuje šance na trhu práce. 

Pozitívne vnímam aj iniciatívy niektorých škôl, ktoré dobrovoľnícke aktivity začleňujú do svojich výchovno-vzdelávacích programov. Prispievajú k jeho propagácii a zároveň predstavujú dobrovoľníctvo ako súčasť zdravého životného štýlu. Hoci je často potrebné prekonať počiatočné obavy žiakov, samotní študenti napokon hodnotia túto skúsenosť ako prínosnú a obohacujúcu. 

Viac k témam:

• MIRRI SR chystá zákaz používania sociálnych sietí pre deti do 16 rokov, MŠVVaM poskytne budúcim učiteľom 20 000 licencií ChatGPT Edu
• Minister školstva medzi svoje priority na tento rok zaradil bezpečnosť detí a boj proti radikalizácii v online priestore
•  Rok 2026 sa stáva Medzinárodným rokom dobrovoľníctva

Predstavenie panelu expertov: 

Panel expertov je iniciatíva občianskeho združenia OZ TEAM. Ide o diskusný formát, ktorého cieľom je spraviť zo vzdelávania a školstva tému, ktorá bude v spoločnosti rezonovať, a o ktorú sa budú ľudia zaujímať. Prostredníctvom tohto projektu chceme upozorniť na pozitívne iniciatívy, návrhy a riešenia, ale aj na chyby, nedostatky a výzvy v témach školstva, vzdelávania a práce s mládežou. 

Okrem mesačný hodnotení vo forme blogu, pripravujeme aj fyzické diskusie s odborníkmi. Termín aj miesto najbližšej diskusie upresníme, stačí ak budete sledovať náš facebook.

Ak vás zaujíma viac, pozývame vás aj na iMPULZ, celoslovenskú konferenciu o budúcnosti vzdelávania, školstva a práce s mládežou, ktorá sa uskutoční 16.-17. júna 2026 v priestoroch Business center R2N v Banskej Bystrici. Téma tohtoročnej konferencie je: “Pripravení na budúcnosť, ktorú nepoznáme?” Všetky bližšie informácie nájdete TU.

---